Ústredný portál verejnej správy

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. (ďalej len "OZ") nadobudol účinnosť 1. apríla 1964 a upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Základné zásady občianskoprávnych vzťahov, a to zásada rovnosti a dispozičná zásada, sú v OZ vyjadrené takto: V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Účastníci občianskoprávnych vzťahov

Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, pričom ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, vystupuje ako právnická osoba.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. OZ upravuje tiež spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, teda spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, ktorá vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

OZ dáva súdu právomoc obmedziť spôsobilosť na právne úkony alebo osobu celkom spôsobilosti na právne úkony pozbaviť. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú:

• združenia fyzických alebo právnických osôb,
• účelové združenia majetku,
• jednotky územnej samosprávy,
• iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra.

Právne úkony

Právny úkon je v OZ definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

OZ obsahuje aj dôležité ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je taktiež neplatný. Naproti tomu, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Premlčanie

Práva sa musia vykonať v zákonom ustanovenej premlčacej dobe, inak sa premlčia. Ak si veriteľ svoje právo v premlčacej dobe neuplatní a urobí tak až po jej uplynutí, dlžník môže namietať, že právo je už premlčané. Súd v dôsledku takejto námietky nemôže premlčané právo veriteľovi priznať. Znamená to, že právo premlčaním síce nezaniká, ale v prípade podania námietky premlčania nie je možné ho na súde vymôcť.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a práv z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Premlčacia doba je vo všeobecnosti trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. OZ však upravuje aj špecifické prípady, kedy je premlčacia doba kratšia alebo dlhšia, prípadne začína plynúť od inak určeného okamihu.

Praktická rada: V Obchodnom zákonníku je úprava dĺžky premlčacej doby odlišná, v obchodno-právnych vzťahoch sa preto uplatňuje všeobecná štvorročná premlčacia doba.

Vecné práva

V druhej časti OZ sú upravené vecné práva, a to vlastnícke právo, držba a vecné práva k cudzím veciam (teda záložné právo, vecné bremená a zádržné právo).

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Vlastník sa však musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Určité obmedzenia vlastníka sú v záujme ochrany práv iných subjektov potrebné najmä pri úprave tzv. susedských vzťahov.

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom môže ísť o spoluvlastníctvo podielové alebo bezpodielové, ktoré však môže vzniknúť len medzi manželmi. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak nedôjde k dohode, súd môže:

1. zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
2. ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
3. ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

OZ upravuje aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dedenie

Siedma časť OZ upravuje dedenie. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a to na základe zákona alebo závetu. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. OZ stanovuje možnosť dedičstvo odmietnuť, avšak vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno neskôr odvolať.

OZ upravuje aj dedičskú nespôsobilosť: Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

Poručiteľ má možnosť vydediť potomka v prípadoch uvedených v zákone a to, ak potomok:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Ak sa poručiteľ rozhodne zriadiť závet, môže ho buď napísať vlastnou rukou, alebo zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou.

Záväzkové vzťahy – vybrané zmluvné typy

Záväzkové vzťahy sú upravené v ôsmej časti OZ. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (dlh). Záväzkové vzťahy vznikajú najčastejšie zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností.

Kúpna zmluva

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. Ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Pri kúpe tovaru v obchode sa uplatňujú osobitné ustanovenia.

Darovacia zmluva

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Pri hnuteľnej veci musí byť zmluva písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Zmluva o dielo

Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi, že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Ak si zmluvné strany nedohodli niečo iné, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu. Objednávateľ je v takom prípade oprávnený od zmluvy odstúpiť.

Ďalšie zmluvy

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o výpožičke vypožičiavateľovi vznikne právo konkrétnu vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Osobitne je upravený nájom bytu, ktorý vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi byt do užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať:

• označenie predmetu a rozsahu užívania,
• výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.

Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Nájomná zmluva môže byť uzavretá buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania. V prípade, že doba nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú.

Občiansky zákonník tiež upravuje príkaznú zmluvu, zmluvu o úschove, zmluvu o ubytovaní, zmluvy o preprave - o preprave osôb a o preprave nákladu, sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Obsahom sú aj poistné zmluvy, konkrétne je tu upravené poistenie majetku, poistenie osôb, poistenie zodpovednosti za škody a poistenie právnej ochrany.