Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.
Riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym
uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov
dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, tiež riešenie
hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby, upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len "zákon").
Dlžník je v úpadku, ak
- je platobne neschopný
(t. j. má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po
lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok; za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky
pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi) alebo
- je predlžený (t.
j. je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota
jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku).
Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
Návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná zákonom ustanovená osoba, sa podáva na príslušnom súde.
Na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie sú, vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných a súvisiacich, príslušné tieto súdy:
- Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
- Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
- Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
- Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
- Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,
- Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
- Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
- Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní je príslušný:
- Krajský súd v Bratislave (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam okresných súdov Bratislava I, Trnava, Trenčín a Nitra),
- Krajský súd v Banskej Bystrici (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam okresných súdov Žilina a Banská Bystrica),
- Krajský súd v Košiciach (v prípade opravných prostriedkov proti rozhodnutiam okresných súdov Prešov a Košice I).
Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má
rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní
s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno
odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní
s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných peňažných
pohľadávok aspoň dvoch veriteľov, napriek tomu, že bol veriteľmi týchto
pohľadávok písomne vyzvaný na ich zaplatenie.
Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania.
- Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
- Ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril
k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť s poučením, že inak bude
na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom
vestníku. Ak tak dlžník neurobí, súd mu buď určí ďalšiu lehotu na
predloženie ďalších dôkazov, alebo najneskôr do 5 dní od uplynutia
pôvodnej 10-dňovej lehoty na vyjadrenie, vyhlási na majetok dlžníka
konkurz alebo mu ustanoví predbežného správcu.
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky;
v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok,
následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch
nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva
úpadcom.
Malý konkurz – konkurz fyzickej osoby nepodnikateľa
Súd uznesením o otvorení malého konkurzu uzná konkurz za malý, ak je vyhlásený na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom.
Súd môže uznesením o otvorení malého konkurzu uznať konkurz za malý, ak sú splnené aspoň 2 nasledujúce predpoklady:
- majetok podliehajúci konkurzu pravdepodobne neprevyšuje 165 000 €,
- obrat úpadcu dosiahnutý v poslednom uzatvorenom účtovnom období pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 333 000 €,
- úpadca pravdepodobne nemá viac ako 50 veriteľov.
O
otvorení malého konkurzu rozhodne súd pri vyhlásení konkurzu. Súd môže
uznať konkurz za malý aj počas konkurzu, ak možno od toho očakávať
značné výhody pre jeho rýchlosť, úspornosť alebo efektívnosť. Súd môže
uznať konkurz za malý aj bez návrhu.
V uznesení o otvorení malého konkurzu alebo v uznesení o úprave rozsahu malého konkurzu môže súd skrátiť lehoty platné pre riadny konkurz alebo rozhodnúť o iných opatreniach v záujme čo najrýchlejšieho, najúspornejšieho a najefektívnejšieho vedenia konkurzného konania.
V malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného zástupcu veriteľov.
Praktická rada:
Návrh
na malý konkurz môžete ako dlžník podať, ak nie ste schopný svoje
peňažné záväzky plniť 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je potrebné
priložiť doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 663,88 €.
Oddlženie
Dlžník-fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí. Návrh
na povolenie oddlženia, ktorý musí byť podaný najneskôr do zrušenia
konkurzu, okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj
odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané
úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Dlžník nemá právo domáhať sa
zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok
dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.
Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. V uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.
Právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Dlžník
je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na
získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto
cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie,
najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania
alebo miesta podnikania.
Právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu
v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník
urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu,
platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže
správca rovnako ako v konkurze odporovať. O schvaľovaní právnych úkonov
dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne.
Právny úkon dlžníka je správca oprávnený schváliť, len ak sa hodnota
majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu zvýši. Dlžník je povinný na
tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom
úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.
Ďalšie užitočné informácie